pondelok 15. decembra 2008
Politické konce aneb Dovi Dopo Georgieee
Chudák Dabljú (George W. Bush) je v posledných dňoch bitý osudom [a nie len osudom] snáď už viac než by si zaslúžil. Ponúkam tri prvky audiovizuálnej pseudožurnalistiky (to akože môj blog):
http://www.youtube.com/watch?v=nAGdsoaZUyE
http://www.youtube.com/watch?v=RnkMCvzjWJs
http://www.youtube.com/watch?v=-hhMn3WINx8&NR=1
Takto sa končí kariéra muža, ktorý sedel 8 rokov na kufríku s najsilnejším jadrovým arzenálom, riadil najmocnejšiu krajinu sveta a najväčšiu svetovú ekonomiku (hoci značne podmočenú). Nikto sa s ním nechce kamarátiť. Nielenže o neho už nikto neprejavuje ani len strojený záujem, on sa stal veľkou príťažou. Mohli sme to vidieť najmä pred prezidentskými voľbami, kedy jedným z pilierov republikánskych kandidátov bolo vymedzovanie sa voči Bushovi a jeho administratíve. No začalo to už skôr, keď ho postupne začal opúšťať jeho prezidentský poradcovský aparát.
Skutočné geopolitické konzekvencie jeho prezidentovania bude možné objektívne analyzovať až o niekoľko desaťročí keď sa na operáciu Trvalá sloboda budeme pozerať už cez plece a nie v hlavných večerných správach. Každopádne jemu nie je nikto vďačný za nič. Iracký establišment naznačil, že ďakuje za zvrhnutie Saddáma, za rozstrieľaný Irak, za stotisíce vyhasnutých životov, za Abú Ghraib, za Blackwater a za ďalšie americké aktivity v záujme rozložiť svetový terorizmus a popri tom ešte poskytnúť Iračanom demokraciu o ktorú v skutočnosti pravdepodobne ani nemali záujem. A ak ho náhodou aj mali, posledných 50 rokov v "problematických regiónoch" na celom svete dokazuje, že nie každý je schopný správne pracovať s demokraciou a niekedy americké "dobre mienené ??" intervencie môžu uškodiť napr. Irán ´79.
V prípade G.W.Busha sa ukazuje, že zďaleka nie všetky mantry politikov o ktorých sa snažia presvedčiť širokú verejnosť sú správne a pravdivé. O to horšie je keď tomu samotní tvorcovia týchto škodlivých myšlienok veria. Takisto by sa asi malo prijať ako fakt, že kovbojská výchova asi veľmi nenapomáha láske k mieru (Dabljú) a že čítať dieťaťu namiesto rozprávok Marxov Kapitál (Robinko) nepomáha v dôsledkoch ekonomike.
Nech už Bush jr. robil čo robil a hoci sa mýlil veľa a fatálne myslím si, že si nezaslúži to ako sa k nemu teraz stavia americká verejnosť a svetové politické špičky. Každý má právo nemať ho v láske tak, ako ho nemám v láske napríklad ja a každý má právo pochybovať o správnosti jeho rozhodnutí. Na druhej strane si myslím, že kvôli určitým okolnostiam (najmä 9/11/01) a obrovskej zodpovednosti ktorú mal, by mu malo byť umožnené odísť v tichosti a so cťou. A topánky by sa mali hádzať (metaforicky) do politikov ako je Ján Slota a Vladimír Mečiar za to čo urobili a za to ako sa dnes prezentujú.
štvrtok 11. decembra 2008
Kriza S/M vztahov vol.2 + o čom je vlastne politika a prečo sú ľudia slepí
Pár ľudí poznamenalo, že môj komentár S/M vzťahov sa im zdá nevyvážený. Vzhľadom na to, že sa jedná o subjektívny názor je to celkom možné. No súhlasím s tým, že som nepovedal úplne všetko čo sa k tomu povedať dá...
Keby som to mal percentuálne vyjadriť, povedal by som, že si myslím že 30-40 percent problému spôsobili Maďari a 60-70 Slováci. Druhá vec je tá a to je fakt, že na začiatku stála strana maďarská. To že po ôsmych rokoch, počas ktorých bola súčasťou slovenskej vládnej zostavy Strana maďarskej koalície a teda bolo možné predpokladať že záujmy slovenských občanov maďarskej národnosti sú dostatočne strážené, sa v tejto pozícii ocitla strana, ktorá sa teda ku slovenským i neslovenským Maďarom nestavia úplne pozitívne (eufemizmus). A to bol práve moment, ktorý využili politici na to aby si získali ovečky. Ovečky ktoré už boli toľko krát zavádzané rôznymi zoskupeniami a politickými skupinami. Zavádzané, zneužité a následne odpoknuté v duchu dajte nám politickú moc a my vám za to dáme fiktívny pocit, že pre vás niečo robíme. A budte radi, že vám dávame aspoň to. Veď vy aj tak nerozumiete tomu ako sa robí politika a preto sa koniec koncov do toho nemáte čo starať. A keď sa vám nepáči tak budte radi, že navzdory tomu akí ste nevďační sa o vás tak pekne staráme.
No nie sú všetci takí. Určite sú v politike aj silnejšie momenty. No keď by som mal použiť slovo štátnik v českom, či slovenskom kontexte asi by sa mi zježili na chrbte chlpy, ktoré tam nemám. Roberta, Vladimíra, či Mirku a Jirku s dovolením vôbec nespomeniem. Spomeniem však Mikiho. Mal k poňatiu štátnika podľa mňa najbližšie, no aj tak veľmi veľmi ďaleko (mám na mysli obdobie počas ktorého riadil slovenskú politickú scénu, možno že v budúcnosti sa ešte hecne). Urobil, čo bolo treba. Nechcem znevažovať múdrosť dôchodcov, ale bohužial to vyzerá tak, že to budem musieť urobiť. Totiž práve táto skupina spoločnosti bola oporou moci Mečiara a dnes červené karafiáty majú rovnaký efekt ako plamenné reči Únoscu na Pasienkoch. Neviem si síce predstaviť čo si musia o ekonomických ukazovateľoch myslieť ľudia, ktorí väčšinu svojho života stáli v rade na mandarinky, ale myslím že väčšina z nich je absolútne náchylná krúžkovať toho kto im pekne zaspieva a porozpráva im o tom akí sú dôležití.
Miki a jeho úderná skupinka však boli iní. Dali tomuto štátu (rozumej Slovenko) viac ako sú mu schopní Mečiar s Ficom dokopy slúbiť. A mne osobne je úplne, ale úplne jedno či majú na kajmanských účtoch provízie z predaja SPP. Mnoho ľudí to možno pobúri, ale keď ich tam majú myslím si, že je to adekvátna výplata za to odkiaľ kam dostali Slovensko od 1998 do 2006. (detaily si môžete naštudovať v materiáloch hyen a hadov plaziacich sa v mokrej tráve, prostitútok a neoburžoáznych živlov z INEKA, Heyekovej nadácie a zo zákonov o štátnom rozpočte). Po ceste však urobili vskutku veľa neplechy. Bársjaké skupinky, vianočné výpredaje poslancov a tak rôzne, ale výsledok je v tomto prípade najdôležitejší. Myslím si, že mohli urobiť viac ale tak či tak to nemohli robiť v bielych rukavičkách.
Možno bude na Slovensku jedného dňa klíma, ktorá dovolí dýchať aj politikom ktorí sú schopní vládnuť úspešne, zodpovedne a morálne (naskytá sa otázka či sa vôbec znesú v jednej vete slová politika a morálka). Ale myslím si, že na ceste je ešte veľa blata, ktoré sa musí najprv prikryť štrkom, potom pieskom a až potom sa môže liať asfalt. V čase keď je 30-40 percent populácie ochotné voliť sľuby namiesto činov si myslím, že by ľudia, ktorí majú štátnický potenciál zbytočne mrhali v politike svojimi schopnosťami. Pretože na to aby boli zvoliteľní, by museli zohnúť svoje chrbty pod populizmom. Keď sa ľudia naučia vážiť si svoju individualitu a nečakať na princa, princeznú (prípadne iný živočíšny druh - viď Hilár Lakatošovie) na bielom koni, ktorý ich vytrhne z nespokojnosti s ich vlastnými životmi a rozhodnú sa robiť niečo pre to, aby boli so sebou spokojní a nečakali na chrbát po ktorom sa budú môcť vyviezť k oblakom, potom sa aj politický priestor stane miestom, kde prázdne frázy prestanú byť relevantným dôkazom schopnosti vládnuť.
Slovensko-maďarský problém nie je o nenávisti ľudí, je o túžbe politikov ovládať spoločnosť a zneužívať ju na svoje osobné ciele. Práve ľudia, ktorí to nechcú vidieť a ktorí svoje neúspechy kódujú do volebných zoznamov sú problémom politiky a tá sa im na oplátku nastavuje ako zrkadlo. Potenciálni štátnici si zatiaľ robia svoju vedu, budujú svoje podniky a budujú si kariéru, tam kde im homo apoliticus nemôže hádzať pod nohy svoje vlastné frustrácie...
Keby som to mal percentuálne vyjadriť, povedal by som, že si myslím že 30-40 percent problému spôsobili Maďari a 60-70 Slováci. Druhá vec je tá a to je fakt, že na začiatku stála strana maďarská. To že po ôsmych rokoch, počas ktorých bola súčasťou slovenskej vládnej zostavy Strana maďarskej koalície a teda bolo možné predpokladať že záujmy slovenských občanov maďarskej národnosti sú dostatočne strážené, sa v tejto pozícii ocitla strana, ktorá sa teda ku slovenským i neslovenským Maďarom nestavia úplne pozitívne (eufemizmus). A to bol práve moment, ktorý využili politici na to aby si získali ovečky. Ovečky ktoré už boli toľko krát zavádzané rôznymi zoskupeniami a politickými skupinami. Zavádzané, zneužité a následne odpoknuté v duchu dajte nám politickú moc a my vám za to dáme fiktívny pocit, že pre vás niečo robíme. A budte radi, že vám dávame aspoň to. Veď vy aj tak nerozumiete tomu ako sa robí politika a preto sa koniec koncov do toho nemáte čo starať. A keď sa vám nepáči tak budte radi, že navzdory tomu akí ste nevďační sa o vás tak pekne staráme.
No nie sú všetci takí. Určite sú v politike aj silnejšie momenty. No keď by som mal použiť slovo štátnik v českom, či slovenskom kontexte asi by sa mi zježili na chrbte chlpy, ktoré tam nemám. Roberta, Vladimíra, či Mirku a Jirku s dovolením vôbec nespomeniem. Spomeniem však Mikiho. Mal k poňatiu štátnika podľa mňa najbližšie, no aj tak veľmi veľmi ďaleko (mám na mysli obdobie počas ktorého riadil slovenskú politickú scénu, možno že v budúcnosti sa ešte hecne). Urobil, čo bolo treba. Nechcem znevažovať múdrosť dôchodcov, ale bohužial to vyzerá tak, že to budem musieť urobiť. Totiž práve táto skupina spoločnosti bola oporou moci Mečiara a dnes červené karafiáty majú rovnaký efekt ako plamenné reči Únoscu na Pasienkoch. Neviem si síce predstaviť čo si musia o ekonomických ukazovateľoch myslieť ľudia, ktorí väčšinu svojho života stáli v rade na mandarinky, ale myslím že väčšina z nich je absolútne náchylná krúžkovať toho kto im pekne zaspieva a porozpráva im o tom akí sú dôležití.
Miki a jeho úderná skupinka však boli iní. Dali tomuto štátu (rozumej Slovenko) viac ako sú mu schopní Mečiar s Ficom dokopy slúbiť. A mne osobne je úplne, ale úplne jedno či majú na kajmanských účtoch provízie z predaja SPP. Mnoho ľudí to možno pobúri, ale keď ich tam majú myslím si, že je to adekvátna výplata za to odkiaľ kam dostali Slovensko od 1998 do 2006. (detaily si môžete naštudovať v materiáloch hyen a hadov plaziacich sa v mokrej tráve, prostitútok a neoburžoáznych živlov z INEKA, Heyekovej nadácie a zo zákonov o štátnom rozpočte). Po ceste však urobili vskutku veľa neplechy. Bársjaké skupinky, vianočné výpredaje poslancov a tak rôzne, ale výsledok je v tomto prípade najdôležitejší. Myslím si, že mohli urobiť viac ale tak či tak to nemohli robiť v bielych rukavičkách.
Možno bude na Slovensku jedného dňa klíma, ktorá dovolí dýchať aj politikom ktorí sú schopní vládnuť úspešne, zodpovedne a morálne (naskytá sa otázka či sa vôbec znesú v jednej vete slová politika a morálka). Ale myslím si, že na ceste je ešte veľa blata, ktoré sa musí najprv prikryť štrkom, potom pieskom a až potom sa môže liať asfalt. V čase keď je 30-40 percent populácie ochotné voliť sľuby namiesto činov si myslím, že by ľudia, ktorí majú štátnický potenciál zbytočne mrhali v politike svojimi schopnosťami. Pretože na to aby boli zvoliteľní, by museli zohnúť svoje chrbty pod populizmom. Keď sa ľudia naučia vážiť si svoju individualitu a nečakať na princa, princeznú (prípadne iný živočíšny druh - viď Hilár Lakatošovie) na bielom koni, ktorý ich vytrhne z nespokojnosti s ich vlastnými životmi a rozhodnú sa robiť niečo pre to, aby boli so sebou spokojní a nečakali na chrbát po ktorom sa budú môcť vyviezť k oblakom, potom sa aj politický priestor stane miestom, kde prázdne frázy prestanú byť relevantným dôkazom schopnosti vládnuť.
Slovensko-maďarský problém nie je o nenávisti ľudí, je o túžbe politikov ovládať spoločnosť a zneužívať ju na svoje osobné ciele. Práve ľudia, ktorí to nechcú vidieť a ktorí svoje neúspechy kódujú do volebných zoznamov sú problémom politiky a tá sa im na oplátku nastavuje ako zrkadlo. Potenciálni štátnici si zatiaľ robia svoju vedu, budujú svoje podniky a budujú si kariéru, tam kde im homo apoliticus nemôže hádzať pod nohy svoje vlastné frustrácie...
utorok 9. decembra 2008
Os Bratislava - Budapest (ako Berlin-Rim-Tokio, nie ako osobny vlak :)
To čo sa deje so slovensko-maďarskými vzťahmi sa mi nepáči. Pre tých čo by si nevšimli, pália sa vlajky a politické elity sa pretekajú v tom, kto koho hlasnejšie obviní z asimilačnej politiky. Táto vyfabrikovaná oáza nepokoja je v skutočnosti len fatamorgánou spôsobenou alkoholovými výparmi Janka S. (részeg korrupt nacionalista) a politickými ambíciami Viktora O. (populistický pravolavičiar a 45 ročný večneMLADÝ DEMOKRAT). To že tí, ktorí by mali zasiahnuť (Robertko & Ferencko) nie sú ani zďaleka praví muži na pravom mieste už len dofarbuje smutnú rovnicu.
Cez víkend som spoznal jedno dievča (národnosť: maďarská, štátna príslušnosť: Slovenská Republika). Pochádza z Dunajskej stredy a navzdory tomu, že si ctí svoje maďarstvo, nikdy jej nenapadlo pokúšať sa, či dokonca ani len schvaľovať myšlienku, nejakého odtrhnutia územia južného Slovenska. Môj problém je, že Janko S. a ten tupý geometrický útvar, ktorého iniciály radšej nebudem ani ťukať na klávesnici, nemajú mentálnu kapacitu na to aby zvelaďovali Slovensko. V ich záujme je totiž to, aby držali spoločnosť v napätí, čím následne budujú svoju pozíciu, keď s nepriateľmi ľudu (Jánošík v kancelárii geometrického útvaru) následne zvádzajú boj na život a na smrť.
Ja si už našťastie obdobie budovateľov krajších zajtrajškov nepamätám, ale viem že keby si politici [všetci, ale najmä tí v exekutíve] robili svoju prácu tak ako majú, tak by sme ani nevedeli, že sú. Výsledok by bol taký, že Slovákom [politicky korektnejšie by bolo asi "občanom Slovenskej republiky" :] by sa upokojil krvný tlak a Robinko a jeho skvadra by si svoje mesianistické sklony a majetkové záujmy museli riešiť niekde inde. Momentálne je situácia taká, že keby sa v tomto momente stretli premiéri, prezidenti [o zbytočných figúrkach v zbytočne koncipovaných funkciách inokedy] a ministri zahraničných vecí a podnikli by spolu niečo rozumné a efektívne, aj tak by trvalo minimálne 10 rokov, kým by sa obnovila dôvera a dobré susedské vzťahy v Mlynkoch, Rajke, Dunajskej Strede, Kráľovskom Chlmci... Možno by stačilo prijať iba nejaké memorandum o budúcej spoločnej právnej úprave trestajúcej extrémistické prejavy a národnostne motivované chuligánstvo. Hoci čo, len by bolo treba ukázať trochu úprimného odhodlania riešiť problémy. No na to by sa politickí predstavitelia museli volať inak a ich záujmy by museli byť aspoň trochu záujmamy nás všetkých, či už sa voláme Kováč, Gönc, alebo Nguyen...
Cez víkend som spoznal jedno dievča (národnosť: maďarská, štátna príslušnosť: Slovenská Republika). Pochádza z Dunajskej stredy a navzdory tomu, že si ctí svoje maďarstvo, nikdy jej nenapadlo pokúšať sa, či dokonca ani len schvaľovať myšlienku, nejakého odtrhnutia územia južného Slovenska. Môj problém je, že Janko S. a ten tupý geometrický útvar, ktorého iniciály radšej nebudem ani ťukať na klávesnici, nemajú mentálnu kapacitu na to aby zvelaďovali Slovensko. V ich záujme je totiž to, aby držali spoločnosť v napätí, čím následne budujú svoju pozíciu, keď s nepriateľmi ľudu (Jánošík v kancelárii geometrického útvaru) následne zvádzajú boj na život a na smrť.
Ja si už našťastie obdobie budovateľov krajších zajtrajškov nepamätám, ale viem že keby si politici [všetci, ale najmä tí v exekutíve] robili svoju prácu tak ako majú, tak by sme ani nevedeli, že sú. Výsledok by bol taký, že Slovákom [politicky korektnejšie by bolo asi "občanom Slovenskej republiky" :] by sa upokojil krvný tlak a Robinko a jeho skvadra by si svoje mesianistické sklony a majetkové záujmy museli riešiť niekde inde. Momentálne je situácia taká, že keby sa v tomto momente stretli premiéri, prezidenti [o zbytočných figúrkach v zbytočne koncipovaných funkciách inokedy] a ministri zahraničných vecí a podnikli by spolu niečo rozumné a efektívne, aj tak by trvalo minimálne 10 rokov, kým by sa obnovila dôvera a dobré susedské vzťahy v Mlynkoch, Rajke, Dunajskej Strede, Kráľovskom Chlmci... Možno by stačilo prijať iba nejaké memorandum o budúcej spoločnej právnej úprave trestajúcej extrémistické prejavy a národnostne motivované chuligánstvo. Hoci čo, len by bolo treba ukázať trochu úprimného odhodlania riešiť problémy. No na to by sa politickí predstavitelia museli volať inak a ich záujmy by museli byť aspoň trochu záujmamy nás všetkých, či už sa voláme Kováč, Gönc, alebo Nguyen...
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)