K.O., enter a fakt

Nie je to úplne aktuálne, Barack dostal nobelofku. Aj keď asi vždy lepšie ako keby dostal namiesto nobelofky od Sarkyho napríklad ejfelofku. Keď som to počul napadlo mi, že sa nobelov výbor začal asi hrať hru o najkontroverznejšieho laureáta. Tejto téme sa venovali aj v .týždni. Pobavil ma ich návrh na Nobelovu cenu mieru pre Bin Ládina, ale úplne najlepší nápad bol, aby budúci rok udelil nobelofku-mierofku výbor sám sebe. Veď čo, keď je aj malá slovenská ľudová, sociálna a neviem ešte aká všelijaká vláda presvedčená o tom, že je najlepšou vládou aká kedy na Slovensku bola a bude, hrdí sa s tým v médiách, tak nobelov výbor by nemal zaostávať a pekne sa za svoje kreatívne nápady odmeniť. Aj keď zas určite lepšie Obama ako Al Gore (inak chcelo by to aj nejakého republikána, navrhujem Sarah Palin).

Do tohto nobelového ošiaľu nám Vašek Klausú vyšiluje s „Libanonskou zmluvou.“ Hyperaktívny prezident, skoro ako horeuvedený Niki Sarkozy. Klaus mi ako človek nie je úplne sympatický, ale na druhej strane ma celkom baví sledovať narcizmus v role hlavného prvku meniaceho ústavný poriadok. Nie je síce pekné, že si vymýšľa kompetencie nad rámec ústavy, ale v princípe som za silnú exekutívu v rukách jedného človeka, len nech to nie je Imelda Marcos, tá by za celú štátnu pokladnicu pravdepodobne nakúpila topánky od Manola Blahnika. Ale som presvedčený o tom, že kvalitný politik na správnom mieste v správny čas môže priniesť krajine veľa osohu.

Keď vidím Gašparoviča, Fica a nástenkových ministrov, je mi z toho nevoľno. Načo ich je toľko. Hlavne ten servilný Gašpo, z toho je mi zle úplne najviac. Načo tam je? Veď aj tak tomu všetkému šéfuje doktor Fico, keby sme mali silného prezidenta, aj keby to hneď bol Robertko, ktorý by bol suverénnou hlavou exekutívy ušetrili by sme kopec prachov a pachute z národného myslenia a sociálneho cítenia.

Keby bol na takejto pozícii správny človek, možno by sa mohla Stredná Európa realizovať na najvyššej politickej úrovni EÚ aj nejako rozumnejšie ako Klausovou partizánčinou. Vnútropolitické žabo-myššie vojny neprospievajú totiž nikomu. Ten kto vyhrá voľby a zostaví koalíciu (keď už sa musíme hrať na tieto vtipné spolky) by mal mať podľa mňa volebné obdobie na to, aby nerušene realizoval svoju polickú víziu. Alternatívou k tomu sú potom veci ako odvolanie Topolánkovej vlády v strede predsedníctva Európskej rady, aj keď zas 100:100 + 2, nie je úplne štandardná nerovnica. Kým sa však politická kultúra v našom regióne dostane do 21. Storočia, budeme sa musieť ešte chvíľu pozerať na boj s veternými mlynmi o preteky.

Demokracia nie je veľká výhra a zastupiteľská demokracia je podľa mňa priam celkom kvalitná prehra. Škoda len, že klasik má pravdu keď hovorí, že nič lepšie sme nevymysleli. Možno niekomu niečo zaujímavé napadne. Sarkozy I. a jeho syn Jean vyzerajú, že možno majú nejaký zaujímavý podnet. Staré dobré osvietenské absolutistické monarchie a antické oligarchie. To boli časy. Myslím si, že politika je celkom zaujímavý fenomén. Masívna manipulácie za účelom ovládnutia masívnych más. Aj tak mi to príde ako celkom slušné remeslo, síce diablovo, ale slušné. Akurát, že by to chcelo vytvoriť viac pracovných miest ako sú pápež, brunejský sultán a saudský kráľ, aby sa mohlo realizovať viac ludí. Možno by ich to v praxi rýchlo prestalo baviť a možno keby dal niekto Dolphiemu v dvadsiatych rokoch 20. storočia šancu stať sa na pár mesiacov nemeckým kancelárom, možno by sa radšej nakoniec venoval profesionálne maľovaniu.

Tie demokracie majú síce pekné ciele, ale história nás učí, že nikdy im to dlho nevydrží... Stačí trošku skoncentrovať štátnu moc, eliminovať checks and balances a ani nevieme ako sa nám z JUDr. R. F. stane Róbert I. Sociálny. Dúfajme, že Róbert má nejaké silnejšie hobby ako maľovanie. J

Prezidentské voľby, alebo "Ockooo a mamička sa pýta, že čo si prosíš na raňajky"

Mám chuť sa povenovať prezidentským voľbám, tak sa im povenujem... Uvedomujem si, že to je 10 dní pred voľbami pomerne mejstrímové (myslím si, že umelo slovakizovať anglické výrazy a mená je absolútna hovadina, ale kedže nechcem dostať pokutu 5.000 slovenských euro od ministra nekultúry, zohnem chrbát a podvolím sa nemocnej moci). Najprv niečo malé ku kandidátom, ktorých budem politicky nekorektne a neabecedne vyraďovať z možnej voľby na základe subjektívnych atribútov.

SIDOR - počul som ho použiť jedno cudzie slovo, takže asi bude aspoň pseudointelektuál, ale kedže prichádza z prostredia matky-bacharky všetkých strán KSSSSSS, vylučujem ho na prvom "čestnom" mieste,

DAGMAR - bývalá komunistka, kde je dôležité slovo "bývalá", ktoré jej v mojom rebríčku pomohlo dostať sa až na druhú vyraďovaciu pozíciu,

PREZIDENT - je tretí, lebo je už dlhšie von z KSSČMSSS ako adept Sidor a pani Dagmarka + má za sebou 5ročnicu prezidentovania hlavy štátu, tak si prvý a druhý antidraft nezaslúži,

MELNÍK - je síce čistý jak ľalia a vraj má nejaké vedecké úspechy + ako tvrdí sám o sebe pozná svet a svet pozná jeho, kedže ho navrhol Mečiar a nehľadám v tomto článku človeka na pozíciu prezidenta hlavy sveta, vyraďujem ho ako bronzového

ZUZANKA HRAŠKUĽKA DISKOTIGRICA - nemám ju rád, ale kedže dobre vyzerá a vie dať dokopy dve zmysluplné vety dávam jej striebro, na druhej strane to, že už asi 5 rokov sa chce neúspešne stať jazýčkom na váhach veľmi jej politickému kreditu nepomáha,

IVETKA - môj choice, síce zopár chýb ako napr. Fulle, nepochopiteľný patetizumus v určitých momentoch mediálnych vystúpení v posledných týždňoch a málo skutočnej sebadôvery ohľadne zvoliteľnosti... Na druhej strane vzdelaná žena, ktorá je schopná reprezentovať Slovensko na úrovni [hoci si nie som úplne istý, či si to "slovenský demokratický ľud" zaslúži].

Čo sa týka kampane. Myslím si, že nastolený trend hlbokého vrtania sa v minulosti a v názoroch prezidentských kandidátov je prínosný len za predpokladu, že to má smerovať k silnej pozícii prezidenta, ako funkčnej hlavy výkonnej moci. Osobne som presvedčený, že nie je dobré, že prezidnet má iba zopár právomocí a pritom sa má z titulu svojej funkcie tváriť ako posvätné teliatko. Som za kumuláciu výkonných právomocí v osobe prezidenta ako výhradnej hlavy výkonnej moci a ako šéfa vlády. Keď to má byť aj Fičúr nech je, keď si ho tento nešťastný národ zvolí, nech ho má, ale dvojhlavého draka v čele výkonnej moci ja osobne skutočne nepotrebujem.

Ďalej navrhujem zmeniť volebný zákon. Slováci v zahraničí by nemali byť menejcennými a mali by mať možnosť spolurozhodovať o politických reprezentantoch, bez toho aby museli letieť domov. V dnešnom globalizovanom svete to pokladám za relikt, ktorý nemá čo v modernej demokracii existovať. Nehovoriac o 14 dňovej prezidentskej kampani.

To by na dnes aj stačilo. Akurát by som Vás všetkých chcel požiadať aby ste volili v oboch kolách. Preferujem Ivetku, ale keď chce niekto voliť ostatných, nech robí podľa svojho presvedčenia, hlavne aby sme sa podieľali na správe vecí verejných a nenechali politikov robiť si svoj biznis s 20 percentými volebnými účasťami. Sú to naši zástupcovia a nie akýsi svojvoľne konajúci opatrovníci národa bez politického názoru... Ja druhé kolo voliť nemôžem, keďže som za siedmymi dolinami a v tom čase sa fotím s kadejakým mrakodrapom, preto apelujem na vás všetkých aby ste pokiaľ môžete nenechali osud našej politickej scény napospas indivíduám, ktoré si o sebe myslia, že zjedli múdrosť galaxie a priľahlých území.

Výzva pre Obamu, veľmi kvalitná a silno sugestívna: 

http://www.youtube.com/watch?v=51kAw4OTlA0

IVETKA:

http://www.youtube.com/watch?v=23A7zbQTDqQ

Sociálna spravodlivosť ? ! ? !

Myslím si o mejnstrímovom (veci ako tolkšov a Goldie HawnOVÁ ma fuckt bavia) chápaní sociálnej spravodlivosti svoje. Mám na mysli socialistickú sociálnu spravodlivosť. Koncept ako taký mi je prudko nesympatický. Možno som asociálny, keď nesúhlasím s tým, že úspešní - tvorcovia materiálnych hodnôt, by sa mali financovať neúspešných. Rád by som zdôraznil, že nehovorím o ľuďoch, ktorí pomoc skutočne potrebujú. To, že dieťa v detskom domove potrebuje peniaze na invalidný vozík, nemá nič spoločné so sociálnou (ne)spravodlivosťou o ktorej chcem hovoriť. Mám na mysli sociálne dávky pre nezamestnaných z vlastnej nevôle pracovať, pre skupiny náchylné k plodeniu detí, za účelom benefitovania na príspevkoch od štátu a podobne.

Celkovo si myslím, že správne je, keď dieťa robí všetko čo je v jeho objektívnych možnostiach pre to, aby pomohlo zabezpečiť svojim rodičom dôstojné prežitie postproduktívneho veku. Samozrejme aj človek by mal počas svojho života robiť asi maximum pre vlastné zabezpečenie obdobia po ukončení svojich pracovných záväzkov. Myslím si, že to je normálne a optimálne. Môj názor je, že štát by mal ľuďom umožniť zarábať peniaze (legislatívna podpora podnikania, minimálne prekážky, minimálna byrokratizácia a centrálna regulácia skutočne len v oblastiach, ktoré by nemohli bez tohto javu efektívne existovať). Minimálne dane potrebné len na zabezpečenie základného fungovania verejnej moci, ktorá zabezpečí bezpečnosť štátu a spoločnosti, základné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie skutočne elementárne potreby, ktoré štátom musia byť udržované. Tieto zdroje však vynakladať efektívne a v transparentne. No na tieto výdavky musí postačovať rozhodne aj 10 percentná daň z príjmu fyzických a právnických osôb. Nerozumiem, prečo niekto kto obetuje svoj voľný čas práci a produkovaniu určitých materiálnych hodnôt, má financovať život ľudí, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas pozeraniu televízie a všeobecnému obšmietaniu sa.

To celkovo súvisí s mojím presvedčením o tom, že ľudia by mali prebrať maximálnu zodpovednosť sami za seba a mali by byť strojcami svojho "osudu" bez nejakých zásadných očakávaní od štátu. Štát by im však musel vytvoriť priestor, nízkymi daňami a tým, že by sa nepokúšal regulovať všetko, všade a za každých okolností. Štát (rozumej široká politická elita) to však neurobí, pretože by sa tým obrala o moc a vplyv. Nebudem to tu dovádzať do ďalších dôsledkov, pretože by som už asi skĺzol do filozofie a do myšlienok, ktoré by útočili na mentalitu spoločnosti ako celku... Tak si idem radšej pre sociálne dávky na úrad..:o)

Prezidentizmus

Tak a máme to tu... President - elect Barack H. (politicky korektne nenapíšem Hussein, šak aj Džordž bol len W.) Obama sa stal plnohodnotným 44. prezidentom USA - sveta. Som viac ako zvedavý čo prinesie krajine ktorá si ho zvolila pre seba, ale zároveň derivátne aj nám. 

Vlado (tí čo nepoznajú, kamarát a bývalý spolužiak ktorý žije v New Yorku) povedal, že pre človeka mimo USA je ťažko predstaviteľné, aký demokratizačný vietor so sebou Obama prináša. Ako fanúšik realizovania fiktívneho medzinárodného práva ocením zavretie Guantanama, veľmi intenzívne a to nie len kvôli pošlapávaniu ľudských práv. Každopádne verím, že demokratická administratíva uškodí ľudským právam menej ako republikáni. 

Zároveň očakávam  čo vymyslia lady Rodham s Billom v zahraničnej politike. Pokiaľ je možno očakávať nadviazanie na zahraničnú politiku Clintonovej administratívy smerom k nedemokratickým režimom v zmysle najprv diplomatické rokovania a potom americká vojenská sila, ja osobne budem tiež spokojný, pretože s takýmto konceptom medzinárodnej bezpečnostnej politiky (hoci by mala byť podľa môjho názoru v réžii bezzubého OSN) sa stotožňujem.

Horšie to bude s ekonomikou. Priatelia z IESu nepochybne odpustia, že sa im miešam do kapusty, no nedá mi nevyjadriť svoju skepsu z presvedčenia, že štát uzdraví trh. Hoci by v prípade aplikácie myšlienky laissez-faire prišlo o prácu mnoho tisícov ľudí a pár investičných magnátov by si to rozdalo s vlakmi, povrazmi, liekmi a strelnými zbraňami, som presvedčený o tom, že trh by z toho vzišiel v konečnom dôsledku ako víťaz a ekonomicky aktívni ľudia by sa chovali zodpovednejšie, čím by pre pracujúcich zabezpečili stabilnejšie a udržateľnejšie pracovné podmienky.

Nech už bude Obama akýkoľvek, ja do neho vkladám v sociopolitických otázkach svoju dôveru a budem čakať ako si so svojou rolou poradí. Vidím však aj iný rozmer jeho prínosu pre globálnu politku. Je mi hrozne sympatická ľudská neformálnosť amerických prezidentov, ktorých som zatiaľ registroval. Bill Clinton, bol ľudský až sa mu z toho manželstvo otriasalo. Doteraz na mňa pôsobí sympaticky a hoci prijímal ťažké rozhodnutia, vždy som mal z neho pocit, že svoju pozíciu princeps inter pares sa snaží využiť k napredovaniu spoločnosti a nie k svojim osobným úžitkom (hoci Monika Lewinsky by mu ako drevorubačovi v Kanade poskytla asi menej radosti). Wéčko Géčko bol zas miestami strnulý, ale tak keď máte proti sebe všetkých svetových teroristov a ešte aj vlastný národ asi sa necítite veľmi uvoľnene. Každopádne cowboy robil čo musel a čo pokladal za správne. Obama je polibrita, superman podľa warholovských motívov. Či už niekomu príde ako skrytý elitár, či ako politická hviezda ľudu, je nesporné, že masy ho zbožňujú. Je mladý, otvorený, sympatický, reformne naladený a hlavne neformálny, samozrejme s výnimkou silných štátnických prejavov. Prináša niečo o čo sa snaží hyperaktívny Nicolas Sarkozy - Bruni, ktorý sa však podľa mňa skôr minul povolaniu hviezdy, ktorá ako potravu prijíma výhradne žiaru reflektorov... 

Cítim vo vzduchu éru charizmatických politikov, ktorí budú pravolaví a liberálno-konzervatívni. Ja osobne som presvedčený, že politika nepatrí masám, politika je remeslo, na ktoré majú určití jedinci dispozície a iní nie. Nie všetci môžu byť mäsiari, rovnako ako nie každý má talent na spievanie, tak nerozumiem, prečo je každý presvedčený, že rozumie politike. Pozadie reálnej politiky sa vždy odohrávalo v couloiroch a ťažko tomu bude niekedy inak. Preto som zástancom prezidentskej formy vlády. Ľudia by si mali zvoliť silného prezidenta, ktorý si slobodne vyberie spolupracovníkov a ako hlava vládnej moci na základe svojho uváženia kreuje ďalšie zložky exekutívy. Samozrejme horizontálna deľba moci a systém "checks and balances" musí byť veľmi silná. Takýto prezident má silný mandát a preto môže prinášať dôležité rozhodnutia. Je na suverénnom elektoráte rozhodnúť sa na koho delegovať túto rozsiahlu politickú silu. No skutočne už nemám chuť pozerať sa na tandem Fico Gašparovič. Škrobená funkcia prezidenta republiky dehonestuje na Slovensku sama seba. Česko na tom podľa môjho názoru s obstarožným narcistom, ktorý zbožňuje moc a preto ju kradne premiérovi tiež nie je úplne v poriadku. Prezidenti v regióne nie sú monarchovia, ktorí stelesňujú stáročné tradície. Ale zato sa tvária ako posvätné kravy, v horšom prípade cítia sociálne a myslia národne, prípadne kujú rýle v Medzeve. Juščenko ukradol Tymošenkovej minulý týždeň lietadlo a Kaczynski sa vybral na summit, kde už Poľsko zastupoval premiér Tusk.

Myslím, že politici typu Obama, Sarkozy a prípadný úspech Davida Camerona v UK môžu rozhýbať stojaté vody určitých globálnych problémov a politických inštitúcií. Možno sa mýlim, ale určite sú aktívni a sebavedomí politici zaujímavejší ako prezidentsko-premiérske šarvátky v boji o moc.

Politické konce aneb Dovi Dopo Georgieee

Chudák Dabljú (George W. Bush) je v posledných dňoch bitý osudom [a nie len osudom] snáď už viac než by si zaslúžil. Ponúkam tri prvky audiovizuálnej pseudožurnalistiky (to akože môj blog):

http://www.youtube.com/watch?v=nAGdsoaZUyE
http://www.youtube.com/watch?v=RnkMCvzjWJs
http://www.youtube.com/watch?v=-hhMn3WINx8&NR=1

Takto sa končí kariéra muža, ktorý sedel 8 rokov na kufríku s najsilnejším jadrovým arzenálom, riadil najmocnejšiu krajinu sveta a najväčšiu svetovú ekonomiku (hoci značne podmočenú). Nikto sa s ním nechce kamarátiť. Nielenže o neho už nikto neprejavuje ani len strojený záujem, on sa stal veľkou príťažou. Mohli sme to vidieť najmä pred prezidentskými voľbami, kedy jedným z pilierov republikánskych kandidátov bolo vymedzovanie sa voči Bushovi a jeho administratíve. No začalo to už skôr, keď ho postupne začal opúšťať jeho prezidentský poradcovský aparát.

Skutočné geopolitické konzekvencie jeho prezidentovania bude možné objektívne analyzovať až o niekoľko desaťročí keď sa na operáciu Trvalá sloboda budeme pozerať už cez plece a nie v hlavných večerných správach. Každopádne jemu nie je nikto vďačný za nič. Iracký establišment naznačil, že ďakuje za zvrhnutie Saddáma, za rozstrieľaný Irak, za stotisíce vyhasnutých životov, za Abú Ghraib, za Blackwater a za ďalšie americké aktivity v záujme rozložiť svetový terorizmus a popri tom ešte poskytnúť Iračanom demokraciu o ktorú v skutočnosti pravdepodobne ani nemali záujem. A ak ho náhodou aj mali, posledných 50 rokov v "problematických regiónoch" na celom svete dokazuje, že nie každý je schopný správne pracovať s demokraciou a niekedy americké "dobre mienené ??" intervencie môžu uškodiť napr. Irán ´79.

V prípade G.W.Busha sa ukazuje, že zďaleka nie všetky mantry politikov o ktorých sa snažia presvedčiť širokú verejnosť sú správne a pravdivé. O to horšie je keď tomu samotní tvorcovia týchto škodlivých myšlienok veria. Takisto by sa asi malo prijať ako fakt, že kovbojská výchova asi veľmi nenapomáha láske k mieru (Dabljú) a že čítať dieťaťu namiesto rozprávok Marxov Kapitál (Robinko) nepomáha v dôsledkoch ekonomike.

Nech už Bush jr. robil čo robil a hoci sa mýlil veľa a fatálne myslím si, že si nezaslúži to ako sa k nemu teraz stavia americká verejnosť a svetové politické špičky. Každý má právo nemať ho v láske tak, ako ho nemám v láske napríklad ja a každý má právo pochybovať o správnosti jeho rozhodnutí. Na druhej strane si myslím, že kvôli určitým okolnostiam (najmä 9/11/01) a obrovskej zodpovednosti ktorú mal, by mu malo byť umožnené odísť v tichosti a so cťou. A topánky by sa mali hádzať (metaforicky) do politikov ako je Ján Slota a Vladimír Mečiar za to čo urobili a za to ako sa dnes prezentujú.

Kriza S/M vztahov vol.2 + o čom je vlastne politika a prečo sú ľudia slepí

Pár ľudí poznamenalo, že môj komentár S/M vzťahov sa im zdá nevyvážený. Vzhľadom na to, že sa jedná o subjektívny názor je to celkom možné. No súhlasím s tým, že som nepovedal úplne všetko čo sa k tomu povedať dá...

Keby som to mal percentuálne vyjadriť, povedal by som, že si myslím že 30-40 percent problému spôsobili Maďari a 60-70 Slováci. Druhá vec je tá a to je fakt, že na začiatku stála strana maďarská. To že po ôsmych rokoch, počas ktorých bola súčasťou slovenskej vládnej zostavy Strana maďarskej koalície a teda bolo možné predpokladať že záujmy slovenských občanov maďarskej národnosti sú dostatočne strážené, sa v tejto pozícii ocitla strana, ktorá sa teda ku slovenským i neslovenským Maďarom nestavia úplne pozitívne (eufemizmus). A to bol práve moment, ktorý využili politici na to aby si získali ovečky. Ovečky ktoré už boli toľko krát zavádzané rôznymi zoskupeniami a politickými skupinami. Zavádzané, zneužité a následne odpoknuté v duchu dajte nám politickú moc a my vám za to dáme fiktívny pocit, že pre vás niečo robíme. A budte radi, že vám dávame aspoň to. Veď vy aj tak nerozumiete tomu ako sa robí politika a preto sa koniec koncov do toho nemáte čo starať. A keď sa vám nepáči tak budte radi, že navzdory tomu akí ste nevďační sa o vás tak pekne staráme.

No nie sú všetci takí. Určite sú v politike aj silnejšie momenty. No keď by som mal použiť slovo štátnik v českom, či slovenskom kontexte asi by sa mi zježili na chrbte chlpy, ktoré tam nemám. Roberta, Vladimíra, či Mirku a Jirku s dovolením vôbec nespomeniem. Spomeniem však Mikiho. Mal k poňatiu štátnika podľa mňa najbližšie, no aj tak veľmi veľmi ďaleko (mám na mysli obdobie počas ktorého riadil slovenskú politickú scénu, možno že v budúcnosti sa ešte hecne). Urobil, čo bolo treba. Nechcem znevažovať múdrosť dôchodcov, ale bohužial to vyzerá tak, že to budem musieť urobiť. Totiž práve táto skupina spoločnosti bola oporou moci Mečiara a dnes červené karafiáty majú rovnaký efekt ako plamenné reči Únoscu na Pasienkoch. Neviem si síce predstaviť čo si musia o ekonomických ukazovateľoch myslieť ľudia, ktorí väčšinu svojho života stáli v rade na mandarinky, ale myslím že väčšina z nich je absolútne náchylná krúžkovať toho kto im pekne zaspieva a porozpráva im o tom akí sú dôležití.

Miki a jeho úderná skupinka však boli iní. Dali tomuto štátu (rozumej Slovenko) viac ako sú mu schopní Mečiar s Ficom dokopy slúbiť. A mne osobne je úplne, ale úplne jedno či majú na kajmanských účtoch provízie z predaja SPP. Mnoho ľudí to možno pobúri, ale keď ich tam majú myslím si, že je to adekvátna výplata za to odkiaľ kam dostali Slovensko od 1998 do 2006. (detaily si môžete naštudovať v materiáloch hyen a hadov plaziacich sa v mokrej tráve, prostitútok a neoburžoáznych živlov z INEKA, Heyekovej nadácie a zo zákonov o štátnom rozpočte). Po ceste však urobili vskutku veľa neplechy. Bársjaké skupinky, vianočné výpredaje poslancov a tak rôzne, ale výsledok je v tomto prípade najdôležitejší. Myslím si, že mohli urobiť viac ale tak či tak to nemohli robiť v bielych rukavičkách.

Možno bude na Slovensku jedného dňa klíma, ktorá dovolí dýchať aj politikom ktorí sú schopní vládnuť úspešne, zodpovedne a morálne (naskytá sa otázka či sa vôbec znesú v jednej vete slová politika a morálka). Ale myslím si, že na ceste je ešte veľa blata, ktoré sa musí najprv prikryť štrkom, potom pieskom a až potom sa môže liať asfalt. V čase keď je 30-40 percent populácie ochotné voliť sľuby namiesto činov si myslím, že by ľudia, ktorí majú štátnický potenciál zbytočne mrhali v politike svojimi schopnosťami. Pretože na to aby boli zvoliteľní, by museli zohnúť svoje chrbty pod populizmom. Keď sa ľudia naučia vážiť si svoju individualitu a nečakať na princa, princeznú (prípadne iný živočíšny druh - viď Hilár Lakatošovie) na bielom koni, ktorý ich vytrhne z nespokojnosti s ich vlastnými životmi a rozhodnú sa robiť niečo pre to, aby boli so sebou spokojní a nečakali na chrbát po ktorom sa budú môcť vyviezť k oblakom, potom sa aj politický priestor stane miestom, kde prázdne frázy prestanú byť relevantným dôkazom schopnosti vládnuť.

Slovensko-maďarský problém nie je o nenávisti ľudí, je o túžbe politikov ovládať spoločnosť a zneužívať ju na svoje osobné ciele. Práve ľudia, ktorí to nechcú vidieť a ktorí svoje neúspechy kódujú do volebných zoznamov sú problémom politiky a tá sa im na oplátku nastavuje ako zrkadlo. Potenciálni štátnici si zatiaľ robia svoju vedu, budujú svoje podniky a budujú si kariéru, tam kde im homo apoliticus nemôže hádzať pod nohy svoje vlastné frustrácie...

Os Bratislava - Budapest (ako Berlin-Rim-Tokio, nie ako osobny vlak :)

To čo sa deje so slovensko-maďarskými vzťahmi sa mi nepáči. Pre tých čo by si nevšimli, pália sa vlajky a politické elity sa pretekajú v tom, kto koho hlasnejšie obviní z asimilačnej politiky. Táto vyfabrikovaná oáza nepokoja je v skutočnosti len fatamorgánou spôsobenou alkoholovými výparmi Janka S. (részeg korrupt nacionalista) a politickými ambíciami Viktora O. (populistický pravolavičiar a 45 ročný večneMLADÝ DEMOKRAT). To že tí, ktorí by mali zasiahnuť (Robertko & Ferencko) nie sú ani zďaleka praví muži na pravom mieste už len dofarbuje smutnú rovnicu.

Cez víkend som spoznal jedno dievča (národnosť: maďarská, štátna príslušnosť: Slovenská Republika). Pochádza z Dunajskej stredy a navzdory tomu, že si ctí svoje maďarstvo, nikdy jej nenapadlo pokúšať sa, či dokonca ani len schvaľovať myšlienku, nejakého odtrhnutia územia južného Slovenska. Môj problém je, že Janko S. a ten tupý geometrický útvar, ktorého iniciály radšej nebudem ani ťukať na klávesnici, nemajú mentálnu kapacitu na to aby zvelaďovali Slovensko. V ich záujme je totiž to, aby držali spoločnosť v napätí, čím následne budujú svoju pozíciu, keď s nepriateľmi ľudu (Jánošík v kancelárii geometrického útvaru) následne zvádzajú boj na život a na smrť.

Ja si už našťastie obdobie budovateľov krajších zajtrajškov nepamätám, ale viem že keby si politici [všetci, ale najmä tí v exekutíve] robili svoju prácu tak ako majú, tak by sme ani nevedeli, že sú. Výsledok by bol taký, že Slovákom [politicky korektnejšie by bolo asi "občanom Slovenskej republiky" :] by sa upokojil krvný tlak a Robinko a jeho skvadra by si svoje mesianistické sklony a majetkové záujmy museli riešiť niekde inde. Momentálne je situácia taká, že keby sa v tomto momente stretli premiéri, prezidenti [o zbytočných figúrkach v zbytočne koncipovaných funkciách inokedy] a ministri zahraničných vecí a podnikli by spolu niečo rozumné a efektívne, aj tak by trvalo minimálne 10 rokov, kým by sa obnovila dôvera a dobré susedské vzťahy v Mlynkoch, Rajke, Dunajskej Strede, Kráľovskom Chlmci... Možno by stačilo prijať iba nejaké memorandum o budúcej spoločnej právnej úprave trestajúcej extrémistické prejavy a národnostne motivované chuligánstvo. Hoci čo, len by bolo treba ukázať trochu úprimného odhodlania riešiť problémy. No na to by sa politickí predstavitelia museli volať inak a ich záujmy by museli byť aspoň trochu záujmamy nás všetkých, či už sa voláme Kováč, Gönc, alebo Nguyen...