Prezidentizmus

Tak a máme to tu... President - elect Barack H. (politicky korektne nenapíšem Hussein, šak aj Džordž bol len W.) Obama sa stal plnohodnotným 44. prezidentom USA - sveta. Som viac ako zvedavý čo prinesie krajine ktorá si ho zvolila pre seba, ale zároveň derivátne aj nám. 

Vlado (tí čo nepoznajú, kamarát a bývalý spolužiak ktorý žije v New Yorku) povedal, že pre človeka mimo USA je ťažko predstaviteľné, aký demokratizačný vietor so sebou Obama prináša. Ako fanúšik realizovania fiktívneho medzinárodného práva ocením zavretie Guantanama, veľmi intenzívne a to nie len kvôli pošlapávaniu ľudských práv. Každopádne verím, že demokratická administratíva uškodí ľudským právam menej ako republikáni. 

Zároveň očakávam  čo vymyslia lady Rodham s Billom v zahraničnej politike. Pokiaľ je možno očakávať nadviazanie na zahraničnú politiku Clintonovej administratívy smerom k nedemokratickým režimom v zmysle najprv diplomatické rokovania a potom americká vojenská sila, ja osobne budem tiež spokojný, pretože s takýmto konceptom medzinárodnej bezpečnostnej politiky (hoci by mala byť podľa môjho názoru v réžii bezzubého OSN) sa stotožňujem.

Horšie to bude s ekonomikou. Priatelia z IESu nepochybne odpustia, že sa im miešam do kapusty, no nedá mi nevyjadriť svoju skepsu z presvedčenia, že štát uzdraví trh. Hoci by v prípade aplikácie myšlienky laissez-faire prišlo o prácu mnoho tisícov ľudí a pár investičných magnátov by si to rozdalo s vlakmi, povrazmi, liekmi a strelnými zbraňami, som presvedčený o tom, že trh by z toho vzišiel v konečnom dôsledku ako víťaz a ekonomicky aktívni ľudia by sa chovali zodpovednejšie, čím by pre pracujúcich zabezpečili stabilnejšie a udržateľnejšie pracovné podmienky.

Nech už bude Obama akýkoľvek, ja do neho vkladám v sociopolitických otázkach svoju dôveru a budem čakať ako si so svojou rolou poradí. Vidím však aj iný rozmer jeho prínosu pre globálnu politku. Je mi hrozne sympatická ľudská neformálnosť amerických prezidentov, ktorých som zatiaľ registroval. Bill Clinton, bol ľudský až sa mu z toho manželstvo otriasalo. Doteraz na mňa pôsobí sympaticky a hoci prijímal ťažké rozhodnutia, vždy som mal z neho pocit, že svoju pozíciu princeps inter pares sa snaží využiť k napredovaniu spoločnosti a nie k svojim osobným úžitkom (hoci Monika Lewinsky by mu ako drevorubačovi v Kanade poskytla asi menej radosti). Wéčko Géčko bol zas miestami strnulý, ale tak keď máte proti sebe všetkých svetových teroristov a ešte aj vlastný národ asi sa necítite veľmi uvoľnene. Každopádne cowboy robil čo musel a čo pokladal za správne. Obama je polibrita, superman podľa warholovských motívov. Či už niekomu príde ako skrytý elitár, či ako politická hviezda ľudu, je nesporné, že masy ho zbožňujú. Je mladý, otvorený, sympatický, reformne naladený a hlavne neformálny, samozrejme s výnimkou silných štátnických prejavov. Prináša niečo o čo sa snaží hyperaktívny Nicolas Sarkozy - Bruni, ktorý sa však podľa mňa skôr minul povolaniu hviezdy, ktorá ako potravu prijíma výhradne žiaru reflektorov... 

Cítim vo vzduchu éru charizmatických politikov, ktorí budú pravolaví a liberálno-konzervatívni. Ja osobne som presvedčený, že politika nepatrí masám, politika je remeslo, na ktoré majú určití jedinci dispozície a iní nie. Nie všetci môžu byť mäsiari, rovnako ako nie každý má talent na spievanie, tak nerozumiem, prečo je každý presvedčený, že rozumie politike. Pozadie reálnej politiky sa vždy odohrávalo v couloiroch a ťažko tomu bude niekedy inak. Preto som zástancom prezidentskej formy vlády. Ľudia by si mali zvoliť silného prezidenta, ktorý si slobodne vyberie spolupracovníkov a ako hlava vládnej moci na základe svojho uváženia kreuje ďalšie zložky exekutívy. Samozrejme horizontálna deľba moci a systém "checks and balances" musí byť veľmi silná. Takýto prezident má silný mandát a preto môže prinášať dôležité rozhodnutia. Je na suverénnom elektoráte rozhodnúť sa na koho delegovať túto rozsiahlu politickú silu. No skutočne už nemám chuť pozerať sa na tandem Fico Gašparovič. Škrobená funkcia prezidenta republiky dehonestuje na Slovensku sama seba. Česko na tom podľa môjho názoru s obstarožným narcistom, ktorý zbožňuje moc a preto ju kradne premiérovi tiež nie je úplne v poriadku. Prezidenti v regióne nie sú monarchovia, ktorí stelesňujú stáročné tradície. Ale zato sa tvária ako posvätné kravy, v horšom prípade cítia sociálne a myslia národne, prípadne kujú rýle v Medzeve. Juščenko ukradol Tymošenkovej minulý týždeň lietadlo a Kaczynski sa vybral na summit, kde už Poľsko zastupoval premiér Tusk.

Myslím, že politici typu Obama, Sarkozy a prípadný úspech Davida Camerona v UK môžu rozhýbať stojaté vody určitých globálnych problémov a politických inštitúcií. Možno sa mýlim, ale určite sú aktívni a sebavedomí politici zaujímavejší ako prezidentsko-premiérske šarvátky v boji o moc.