Kriza S/M vztahov vol.2 + o čom je vlastne politika a prečo sú ľudia slepí

Pár ľudí poznamenalo, že môj komentár S/M vzťahov sa im zdá nevyvážený. Vzhľadom na to, že sa jedná o subjektívny názor je to celkom možné. No súhlasím s tým, že som nepovedal úplne všetko čo sa k tomu povedať dá...

Keby som to mal percentuálne vyjadriť, povedal by som, že si myslím že 30-40 percent problému spôsobili Maďari a 60-70 Slováci. Druhá vec je tá a to je fakt, že na začiatku stála strana maďarská. To že po ôsmych rokoch, počas ktorých bola súčasťou slovenskej vládnej zostavy Strana maďarskej koalície a teda bolo možné predpokladať že záujmy slovenských občanov maďarskej národnosti sú dostatočne strážené, sa v tejto pozícii ocitla strana, ktorá sa teda ku slovenským i neslovenským Maďarom nestavia úplne pozitívne (eufemizmus). A to bol práve moment, ktorý využili politici na to aby si získali ovečky. Ovečky ktoré už boli toľko krát zavádzané rôznymi zoskupeniami a politickými skupinami. Zavádzané, zneužité a následne odpoknuté v duchu dajte nám politickú moc a my vám za to dáme fiktívny pocit, že pre vás niečo robíme. A budte radi, že vám dávame aspoň to. Veď vy aj tak nerozumiete tomu ako sa robí politika a preto sa koniec koncov do toho nemáte čo starať. A keď sa vám nepáči tak budte radi, že navzdory tomu akí ste nevďační sa o vás tak pekne staráme.

No nie sú všetci takí. Určite sú v politike aj silnejšie momenty. No keď by som mal použiť slovo štátnik v českom, či slovenskom kontexte asi by sa mi zježili na chrbte chlpy, ktoré tam nemám. Roberta, Vladimíra, či Mirku a Jirku s dovolením vôbec nespomeniem. Spomeniem však Mikiho. Mal k poňatiu štátnika podľa mňa najbližšie, no aj tak veľmi veľmi ďaleko (mám na mysli obdobie počas ktorého riadil slovenskú politickú scénu, možno že v budúcnosti sa ešte hecne). Urobil, čo bolo treba. Nechcem znevažovať múdrosť dôchodcov, ale bohužial to vyzerá tak, že to budem musieť urobiť. Totiž práve táto skupina spoločnosti bola oporou moci Mečiara a dnes červené karafiáty majú rovnaký efekt ako plamenné reči Únoscu na Pasienkoch. Neviem si síce predstaviť čo si musia o ekonomických ukazovateľoch myslieť ľudia, ktorí väčšinu svojho života stáli v rade na mandarinky, ale myslím že väčšina z nich je absolútne náchylná krúžkovať toho kto im pekne zaspieva a porozpráva im o tom akí sú dôležití.

Miki a jeho úderná skupinka však boli iní. Dali tomuto štátu (rozumej Slovenko) viac ako sú mu schopní Mečiar s Ficom dokopy slúbiť. A mne osobne je úplne, ale úplne jedno či majú na kajmanských účtoch provízie z predaja SPP. Mnoho ľudí to možno pobúri, ale keď ich tam majú myslím si, že je to adekvátna výplata za to odkiaľ kam dostali Slovensko od 1998 do 2006. (detaily si môžete naštudovať v materiáloch hyen a hadov plaziacich sa v mokrej tráve, prostitútok a neoburžoáznych živlov z INEKA, Heyekovej nadácie a zo zákonov o štátnom rozpočte). Po ceste však urobili vskutku veľa neplechy. Bársjaké skupinky, vianočné výpredaje poslancov a tak rôzne, ale výsledok je v tomto prípade najdôležitejší. Myslím si, že mohli urobiť viac ale tak či tak to nemohli robiť v bielych rukavičkách.

Možno bude na Slovensku jedného dňa klíma, ktorá dovolí dýchať aj politikom ktorí sú schopní vládnuť úspešne, zodpovedne a morálne (naskytá sa otázka či sa vôbec znesú v jednej vete slová politika a morálka). Ale myslím si, že na ceste je ešte veľa blata, ktoré sa musí najprv prikryť štrkom, potom pieskom a až potom sa môže liať asfalt. V čase keď je 30-40 percent populácie ochotné voliť sľuby namiesto činov si myslím, že by ľudia, ktorí majú štátnický potenciál zbytočne mrhali v politike svojimi schopnosťami. Pretože na to aby boli zvoliteľní, by museli zohnúť svoje chrbty pod populizmom. Keď sa ľudia naučia vážiť si svoju individualitu a nečakať na princa, princeznú (prípadne iný živočíšny druh - viď Hilár Lakatošovie) na bielom koni, ktorý ich vytrhne z nespokojnosti s ich vlastnými životmi a rozhodnú sa robiť niečo pre to, aby boli so sebou spokojní a nečakali na chrbát po ktorom sa budú môcť vyviezť k oblakom, potom sa aj politický priestor stane miestom, kde prázdne frázy prestanú byť relevantným dôkazom schopnosti vládnuť.

Slovensko-maďarský problém nie je o nenávisti ľudí, je o túžbe politikov ovládať spoločnosť a zneužívať ju na svoje osobné ciele. Práve ľudia, ktorí to nechcú vidieť a ktorí svoje neúspechy kódujú do volebných zoznamov sú problémom politiky a tá sa im na oplátku nastavuje ako zrkadlo. Potenciálni štátnici si zatiaľ robia svoju vedu, budujú svoje podniky a budujú si kariéru, tam kde im homo apoliticus nemôže hádzať pod nohy svoje vlastné frustrácie...