Sociálna spravodlivosť ? ! ? !

Myslím si o mejnstrímovom (veci ako tolkšov a Goldie HawnOVÁ ma fuckt bavia) chápaní sociálnej spravodlivosti svoje. Mám na mysli socialistickú sociálnu spravodlivosť. Koncept ako taký mi je prudko nesympatický. Možno som asociálny, keď nesúhlasím s tým, že úspešní - tvorcovia materiálnych hodnôt, by sa mali financovať neúspešných. Rád by som zdôraznil, že nehovorím o ľuďoch, ktorí pomoc skutočne potrebujú. To, že dieťa v detskom domove potrebuje peniaze na invalidný vozík, nemá nič spoločné so sociálnou (ne)spravodlivosťou o ktorej chcem hovoriť. Mám na mysli sociálne dávky pre nezamestnaných z vlastnej nevôle pracovať, pre skupiny náchylné k plodeniu detí, za účelom benefitovania na príspevkoch od štátu a podobne.

Celkovo si myslím, že správne je, keď dieťa robí všetko čo je v jeho objektívnych možnostiach pre to, aby pomohlo zabezpečiť svojim rodičom dôstojné prežitie postproduktívneho veku. Samozrejme aj človek by mal počas svojho života robiť asi maximum pre vlastné zabezpečenie obdobia po ukončení svojich pracovných záväzkov. Myslím si, že to je normálne a optimálne. Môj názor je, že štát by mal ľuďom umožniť zarábať peniaze (legislatívna podpora podnikania, minimálne prekážky, minimálna byrokratizácia a centrálna regulácia skutočne len v oblastiach, ktoré by nemohli bez tohto javu efektívne existovať). Minimálne dane potrebné len na zabezpečenie základného fungovania verejnej moci, ktorá zabezpečí bezpečnosť štátu a spoločnosti, základné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie skutočne elementárne potreby, ktoré štátom musia byť udržované. Tieto zdroje však vynakladať efektívne a v transparentne. No na tieto výdavky musí postačovať rozhodne aj 10 percentná daň z príjmu fyzických a právnických osôb. Nerozumiem, prečo niekto kto obetuje svoj voľný čas práci a produkovaniu určitých materiálnych hodnôt, má financovať život ľudí, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas pozeraniu televízie a všeobecnému obšmietaniu sa.

To celkovo súvisí s mojím presvedčením o tom, že ľudia by mali prebrať maximálnu zodpovednosť sami za seba a mali by byť strojcami svojho "osudu" bez nejakých zásadných očakávaní od štátu. Štát by im však musel vytvoriť priestor, nízkymi daňami a tým, že by sa nepokúšal regulovať všetko, všade a za každých okolností. Štát (rozumej široká politická elita) to však neurobí, pretože by sa tým obrala o moc a vplyv. Nebudem to tu dovádzať do ďalších dôsledkov, pretože by som už asi skĺzol do filozofie a do myšlienok, ktoré by útočili na mentalitu spoločnosti ako celku... Tak si idem radšej pre sociálne dávky na úrad..:o)

Prezidentizmus

Tak a máme to tu... President - elect Barack H. (politicky korektne nenapíšem Hussein, šak aj Džordž bol len W.) Obama sa stal plnohodnotným 44. prezidentom USA - sveta. Som viac ako zvedavý čo prinesie krajine ktorá si ho zvolila pre seba, ale zároveň derivátne aj nám. 

Vlado (tí čo nepoznajú, kamarát a bývalý spolužiak ktorý žije v New Yorku) povedal, že pre človeka mimo USA je ťažko predstaviteľné, aký demokratizačný vietor so sebou Obama prináša. Ako fanúšik realizovania fiktívneho medzinárodného práva ocením zavretie Guantanama, veľmi intenzívne a to nie len kvôli pošlapávaniu ľudských práv. Každopádne verím, že demokratická administratíva uškodí ľudským právam menej ako republikáni. 

Zároveň očakávam  čo vymyslia lady Rodham s Billom v zahraničnej politike. Pokiaľ je možno očakávať nadviazanie na zahraničnú politiku Clintonovej administratívy smerom k nedemokratickým režimom v zmysle najprv diplomatické rokovania a potom americká vojenská sila, ja osobne budem tiež spokojný, pretože s takýmto konceptom medzinárodnej bezpečnostnej politiky (hoci by mala byť podľa môjho názoru v réžii bezzubého OSN) sa stotožňujem.

Horšie to bude s ekonomikou. Priatelia z IESu nepochybne odpustia, že sa im miešam do kapusty, no nedá mi nevyjadriť svoju skepsu z presvedčenia, že štát uzdraví trh. Hoci by v prípade aplikácie myšlienky laissez-faire prišlo o prácu mnoho tisícov ľudí a pár investičných magnátov by si to rozdalo s vlakmi, povrazmi, liekmi a strelnými zbraňami, som presvedčený o tom, že trh by z toho vzišiel v konečnom dôsledku ako víťaz a ekonomicky aktívni ľudia by sa chovali zodpovednejšie, čím by pre pracujúcich zabezpečili stabilnejšie a udržateľnejšie pracovné podmienky.

Nech už bude Obama akýkoľvek, ja do neho vkladám v sociopolitických otázkach svoju dôveru a budem čakať ako si so svojou rolou poradí. Vidím však aj iný rozmer jeho prínosu pre globálnu politku. Je mi hrozne sympatická ľudská neformálnosť amerických prezidentov, ktorých som zatiaľ registroval. Bill Clinton, bol ľudský až sa mu z toho manželstvo otriasalo. Doteraz na mňa pôsobí sympaticky a hoci prijímal ťažké rozhodnutia, vždy som mal z neho pocit, že svoju pozíciu princeps inter pares sa snaží využiť k napredovaniu spoločnosti a nie k svojim osobným úžitkom (hoci Monika Lewinsky by mu ako drevorubačovi v Kanade poskytla asi menej radosti). Wéčko Géčko bol zas miestami strnulý, ale tak keď máte proti sebe všetkých svetových teroristov a ešte aj vlastný národ asi sa necítite veľmi uvoľnene. Každopádne cowboy robil čo musel a čo pokladal za správne. Obama je polibrita, superman podľa warholovských motívov. Či už niekomu príde ako skrytý elitár, či ako politická hviezda ľudu, je nesporné, že masy ho zbožňujú. Je mladý, otvorený, sympatický, reformne naladený a hlavne neformálny, samozrejme s výnimkou silných štátnických prejavov. Prináša niečo o čo sa snaží hyperaktívny Nicolas Sarkozy - Bruni, ktorý sa však podľa mňa skôr minul povolaniu hviezdy, ktorá ako potravu prijíma výhradne žiaru reflektorov... 

Cítim vo vzduchu éru charizmatických politikov, ktorí budú pravolaví a liberálno-konzervatívni. Ja osobne som presvedčený, že politika nepatrí masám, politika je remeslo, na ktoré majú určití jedinci dispozície a iní nie. Nie všetci môžu byť mäsiari, rovnako ako nie každý má talent na spievanie, tak nerozumiem, prečo je každý presvedčený, že rozumie politike. Pozadie reálnej politiky sa vždy odohrávalo v couloiroch a ťažko tomu bude niekedy inak. Preto som zástancom prezidentskej formy vlády. Ľudia by si mali zvoliť silného prezidenta, ktorý si slobodne vyberie spolupracovníkov a ako hlava vládnej moci na základe svojho uváženia kreuje ďalšie zložky exekutívy. Samozrejme horizontálna deľba moci a systém "checks and balances" musí byť veľmi silná. Takýto prezident má silný mandát a preto môže prinášať dôležité rozhodnutia. Je na suverénnom elektoráte rozhodnúť sa na koho delegovať túto rozsiahlu politickú silu. No skutočne už nemám chuť pozerať sa na tandem Fico Gašparovič. Škrobená funkcia prezidenta republiky dehonestuje na Slovensku sama seba. Česko na tom podľa môjho názoru s obstarožným narcistom, ktorý zbožňuje moc a preto ju kradne premiérovi tiež nie je úplne v poriadku. Prezidenti v regióne nie sú monarchovia, ktorí stelesňujú stáročné tradície. Ale zato sa tvária ako posvätné kravy, v horšom prípade cítia sociálne a myslia národne, prípadne kujú rýle v Medzeve. Juščenko ukradol Tymošenkovej minulý týždeň lietadlo a Kaczynski sa vybral na summit, kde už Poľsko zastupoval premiér Tusk.

Myslím, že politici typu Obama, Sarkozy a prípadný úspech Davida Camerona v UK môžu rozhýbať stojaté vody určitých globálnych problémov a politických inštitúcií. Možno sa mýlim, ale určite sú aktívni a sebavedomí politici zaujímavejší ako prezidentsko-premiérske šarvátky v boji o moc.